Najlepší orieškový krém na svete pochádza zo Slovenska

Superlatív nitrianskeho prémiového krému nie je vôbec prehnaný. Mandľové maslow ako prvý slovenský výrobok získal najvyššie gastro ocenenie Great Taste – tri hviezdy. Následne sa Slowlandia vytiahla ešte viac, keď krémom Slowtella triumfovala v svetovej čokolatierskej súťaži International Chocolate Awards a získala pre Slovensko premiérové zlato.

Otec Slowtelly, Michal Repík, vedie svoju malú firmu cestou kvality, ekológie a udržateľnosti. V zásuvke má desiatky ďalších nápadov s veľkým potenciálom. Z nášho rozhovoru sa dozviete, kde sa inšpiroval a ako sa od sladidiel prepracoval k orieškovému krému. Tiež aj to, ako a kde sa jeho produkty vyrábajú a ako firmu ovplyvnila pandémia koronavírusu.

„Začínali sme so sladidlami zo stévie, boli sme medzi prvými na trhu, chceli sme robiť prémiové sladidlá, pekné balenia. Vôbec to nefungovalo, pretože predávať produkt, pri ktorom treba zákazníkov vzdelávať je veľmi ťažké. Už by som to nerobil. Rok sme len vysvetľovali, čo to vlastne je „stévia“, potom nás prevalcovali lacné tabletkové sladidlá z Číny. Neskôr sme začali robiť čokolády sladené stéviou, to už fungovalo lepšie. Nikomu netreba vysvetľovať, čo je čokoláda. Predávali sme čokoládu iného výrobcu. V tom čase som spoznal veľa našich budúcich zákazníkov. Naučili sme sa veľa o čokoláde a o tom, čo zákazníci chcú. V našej pôvodnej firme sa však zmenili pomery a nám sa to nepáčilo. Prevládla túžba osamostatniť sa.“

Všetci pochybovali a čudovali sa, prečo do toho ideme

Začiatky boli vydreté. Hypotéka, svojpomocná revitalizácia starých priestorov, pracovné víkendy. Polená pod nohy prichádzali z úradu aj od konkurencie. Úsilím a odhodlaním vznikla firma, ktorá v súčasnosti dáva prácu dvadsiatim ľuďom, ktorých si váži.

„Fungujeme na malej prevádzke s rozlohou 250m2, ktorú sme svojpomocne s rodinou a s kamarátmi postavili zo skladov a strojárskej dielne plnej vytečeného oleja. Kolaudovali sme týždeň pred našou svadbou a bolo to úplné psycho, čistá hipsterčina a gastropunkáčina. Prvé dva roky sme nemali jediný voľný víkend. Vždy sme boli na nejakej akcii, trhoch, jarmoku, výstave, niekedy aj tri za víkend. Vo firme máme, našťastie, skoro nulovú fluktuáciu. Niekto u nás začne pracovať, potom dovedie svojho otca, potom brata. Hovorím si, že keby to bola zlá práca, ľudia by sem nedoniesli kamarátov a už vôbec nie rodinu. Veľké firmy finančne neprebijeme, ani nedáme zamestnancom také benefity. Lenže my potrebujeme šikovných ľudí, a tak musíme byť iní. Že to musí byť rodinná atmosféra, že zamestnanci musia vo svojej práci vidieť význam. Preto zdieľame a oslavujeme spoločné úspechy. Moje malé deti sem chodia skoro každý deň, všetci spolu jeme v malej kuchynke. Ľudia, ktorí by v klasickej veľkovýrobe neboli šťastní, tu aj bez tých všetkých benefit packageov a istôt radi pracujú. Stále im hovorím – vzdelávajte sa ako cukrári, buďte majstri čokolatieri a buďte pyšní na to, čo vyrábate.“

Škola priamo v Mekke orieškových krémov a cesta do pekla

Súčasné produkty firmy Slowlandia sú vyrábané na čokolatierskej technológii. Týmto spôsobom spracúva krémy možno jedno percento výrobcov na svete. Táto stratégia Michalovi priniesla úspech. Školiť sa bol v talianskom Piemonte, kde zásluhou Pietra Ferrera vznikla Nutella. Ľudia si tam orieškový krém „gianduja“ sami vyrábajú z prebytkov miestnych kvalitných lieskovcov. Tradične sa vyrába s mliekom. Slowtella je však vyrábaná vegánsky. Bez mlieka, bez obyčajného cukru a najmä bez ekologicky problémového palmového oleja.

„Nemáme ani jednu linku, všetky stroje sú prispôsobené na malú čokoládovú výrobu, veľmi závislú na ľuďoch. Zautomatizovať čo sa dá, to je cesta do pekla v našom segmente. Čím by sme sa odlíšili od veľkých výrobcov, čo to chrlia? My už sme tu príliš drahí na to, aby sme mohli niečo vyrábať na kvantitu a nie kvalitu. To už je dávno preč. Z jednej várky vyjde 10-15 kíl krému. Vyrába sa minimálne pol dňa, alebo dlhšie. V jeden deň ráno sa začínajú pražiť orechy, Slowtella je hotová na ďalší deň.“

Festina lente – ponáhľaj sa pomaly

Charakter malej manufaktúry si chce firma udržať. Musí však rásť, pretože nestíha uspokojovať dopyt Slovákov. A to sa ešte vôbec nedostala k exportu napriek tomu, že ju oslovili špičkové fine foods obchody z Londýna. Všimli si, že Slowlandia získala tri hviezdy Great taste a tam takéto ocenenie rezonuje. Portfólio výrobkov nie je široké, no vo firme uvažujú, že by ho ešte zúžili.

„Vrátane veľkostných variácií máme asi 40 produktov. Živí nás päť najobľúbenejších. Vôbec napríklad nerobíme s arašidmi. Potrebujeme zefektívňovať výrobu, aby sme pri nezmenenej kvalite dokázali uspokojiť dopyt. Budeme sa sťahovať do areálu s rozlohou 6500m2. Veľká hrozba je stratiť fokus, môže to zlomiť väz celému biznisu. Mediciovci mali krédo „festina lente“ – ponáhľaj sa pomaly. Je to moja životná filozofia, ktorú nájdete aj na našich etiketách. Keby som chcel zbohatnúť, robil by som niečo celkom iné. Keby som chcel pohodlne žiť, chodil by som do práce. Mám obrovské šťastie, že môžem robiť to, čo ma baví a čo som vyštudoval. Chcem, aby sme boli aj inovatívni – vytvorili sme napríklad neškvarkovú nátierku – prémiovú vegánsku nátierku. Kvôli výberovým surovinám je však drahšia, ako iné vegánske nátierky, a tak na jej popularitu u nás zatiaľ nedozrel čas.“

Tajomstvo úspechu

Slowlandia na Slovensku predá tisícky výrobkov ročne napriek tomu, že ich reklamu ste nikdy nevideli. Nemajú ani len marketingové oddelenie. Ako je to možné?

„Väčšina zákazníkov si našla nás. Na začiatku sme robili promá na akciách a tam si nás tie obchodíky našli. Oni si sami vyhľadávajú vhodné produkty do svojho sortimentu, pretože ich nie je veľa. Hlavne tých slovenských. Chodievali sme na výstavy, robili sme ochutnávky v Inchebe na naše vlastné náklady. Keď sme každý víkend boli v Starej tržnici s dobrou štýlovou prezentáciou plnou ochutnávok a zaujímavých produktov, tak si nás tam našli a prišli za nami. Dnes sa nám ozývajú obchodíky, že ich zákazníci by u nich radi kúpili Slowtellu, tak či by sme im poslali ponukový list. Mne je sympatický malý nezávislý retail a chcem ho podporovať. No a to, čo nie je náš core biznis, to outsource-uješ. My nikdy nebudeme robiť logistiku, dopravu, ako dopravné spoločnosti. Radšej som investoval čas do nájdenia dobrého partnera a do dohodnutia vhodných podmienok. Tak aby nám to nerozbíjali, aby vedeli doručovať sklo, aby to nosili pekne, aby boli milí, aby vopred zavolali atď.“

Keď na vás prší, tancujte v daždi

Pandémia Slowlandiu poznačila minimálne. A paradoxne – pozitívne. Asi po dvoch týždňoch skepsy si vo firme uvedomili, že majú prázdny sklad a musia vyrábať. Ľudia začali nakupovať viac potravín, predajcovia potravín deklarovali, že majú druhé Vianoce. Tí menší, ktorí zatvorili prevádzky, tí to mali ťažké. No klasickí zákazníci si začali objednávať online.

„Online predaje výrazne stúpli. Zimná sezóna býva vždy silná, momentálne sme vo fáze, že nestíhame vôbec vyrábať. Výroba ide na 150 percent a sme obmedzení technologickým limitom. Okrem jemného nárastu predaja mala korona pre nás aj sekundárny efekt. Nevedeli sme nájsť spolupracovníkov, ľudí na marketing, digital, lebo v Nitre nikto nezostal. Všetci šikovní šli do Prahy, Nemecka, alebo aspoň sú v Bratislave. Táto zmena nám z personálneho hľadiska nahrala. Zmena je asi dobrá. Ľudia nezačali úplne šetriť, začali si viac vyberať. Nenakúpia plný kôš sladkostí, ale jednu kvalitnú. Viac si vyberať, čítať si zloženie, kupovať slovenské – to nie je zlé. Pred pár rokmi bola jediným kritériom na nákup potravín cena, teraz sa to mení a korona to ešte zosilnila. Tým, že ľudia začali viac nakupovať online, majú viac času naštudovať si zloženie a pôvod. My sme za našich zákazníkov veľmi vďační, bez nich by sme nikam nedošli.“